sobota 6. října 2007

Las fiestas...

Buenos tardes! Hlasime se po dvou dnech ze starobyleho poutnickeho mestecka jmenem Hospital de Orbigo. Medzicasom sa nam podarilo prekonat Leon, velke to mesto. Opat sme sa nechali zlakat a vyuzili sme sluzby mestskej (ci primestskej dopravy) - vcera sme nasadli na primestsky autobus (ovsem kvalita autobusu bola porovnatelna s tymi, ktore u nas premavaju na medzinarodnych linkach) v poslednej dedinke pred Leonom, ktory nas odviezol az do centra. Priamo v centre na Plaza de Santa Maria de Camino maju sestry benediktinky (nie kontemplativne/klauzurovane) velike refugio pre asi 150 putnikov (a vedla toho poriadne luxusny hotylek). Prostredie tam bolo velmi prijemne, vecer mali vo svojom kostoliku eucharistiu so spievanymi vesperami - poctivymi benetiktinskymi (gregorianskymi) - podotykam ze sme tam boli jedini z plneho refugia putnikov. To vsak bolo sposobene asi tym, ze vcera cele mesto oslavovalo sviatok svojho patrona - sv. Froilana (myslim, ze s nasim sv. Florianom nema nic spolocneho - pokial moja spanielcina stacila na kazen, tak bol - minimalne v istej faze svojho zivota mnichom a pustovnikom - a okrem toho vykonal iste mnoho zasluznych cinov, kvoli ktorym si ho obyvatelia Leonu zvolili za svojho patrona...) Fiesta vyzera asi tak, ze cele mesto je na nohach, a to priamo v centre, kde su v ulickach stredoveke trhy a rozsupana slama - ako Kacenka komentovala, este stastie ze nieco take nenapadlo prazskych radnych na staromaku... Tiez sa to prejavuje tym, ze vsetky ostatne obchody su zavrene - a ak clovek nema chut na pecenu klobasu alebo dostatocne tucnu penazenku na obed o niekolkych chodoch, musi tak dve a pol hodiny prehladavat ulicky, nez najde otvoreny nejaky turecky kramek (a ak sa o to navyse pokusa v case siesty, tak to moze rovno vzdat...)
Kupodivu v case siesty nezatvorili katedralu, ktora - hoc dosti ponura - predsa je stale katedralou - na rozdiel od Burgosu, kde je z nej muzeum. Inak cele mesto - teda jeho historicke centrum - posobi velmi dobrym dojmom, rozhodne lepsim nez napr. Burgos (aj ked zaroven nie natolko privetivym ako Pamplona).
Velkym plusom bolo to, ze po sieste otvorili dokonca i turisticke informacne centrum, kde nam oznamili, ze v sobotu od skoreho rana premavaju autobusy na okraj industrialnej casti mesta - do Virgen del Camino (kde mimochodom dnes je nejaka velka slava - tipujem nejku fiestu na pocest La Virgen de Rosario). Urobili sme vsak chybu, ze sme si nevyziadali presny jizdni rad - v nasej naivite sme totiz asi od pol siedmej rano cakali na prvy (skory!) ranny autobus. Siel o 8.00. Cas cakania nam vsak spestrovali ludkovia vracajuci sa (alebo sa o to aspon pokusajuci) z fiesty... Ta totiz trvala celu noc... Ja osobne som sice spal ako zarezany, no Kacenka tvrdi, ze celu noc po uliciach pochodovali hlucky spievajucich, skriekajucich a royne ine zvuky vydavajucich obyvatelov Leonu...
Samotne dnesne putovanie teda zacalo na nase pomery neskoro - startovali sme nieco po stvrt na 9 (cize s dvojhodinovym meskanim oproti nasemu normalu) - preto sme i do ciela prisli az okolo 14h - kedy nam uz zacinalo but dost teplo - vdaka teplemu slniecku, za ktore sme ale aj napriek tomu velmi vdacni.
Dalsia fiesta nas cakala tu - namiesto obvyklej sv. omse o 20.00 (bezny to cas vecernej omse) boli dnes omse dve a popoludni. Babicka na namesti nam povedala, ze maju v meste dvoch neboztikov, tak sme cakali dve zadusne omse. (Na tomto mieste sa musim zmienit o zvoneni umieracikom - ake sme este nikdy a nikde nepoculi... Feldman i Cage by sa mohli schovat...Neskutocne drasajuce... brrr...) Sli sme na omsu v poradi druhu, a nevedeli sme ci je to omsa zadusna ci nejake stretnutie dochodcov (uznavam, ze obe tieto prilezitosti sa co do osadenstva kostola velmi neodlisuju). Az zeleny ornat pana farara nas presvedcil o tom, ze sa o zadusnu omsu nejedna... Podla toho co sa nam podarilo vyrozumiet, slo o zraz klubov dochodcov zo sirokeho okolia - a bolo to prudko ruralne a prudko folklorne... ufff...
Snad teda kazdy uzna, ze po takychto dvoch narocnych dnoch si zasluzime odpocinok... Teda: dopisania...

1 komentář:

marfa řekl(a)...

Mojí drahí, netrpezlivo čakám každý deň nové správy od vás a srdiečko mi poskočí, keď nájdem nové. Je to fajn, že kilometrov ubúda (a z vás to tiež ubúda, však? :-)). Najradšej by som putovala s vami. Ale asi by to dopadlo tak, že by som došla 2-3 týždne po vás :-). Modlím sa, nech vám Pán pomáha a ochraňuje. A teším, až si vás vybozkávam naživo. Marfa