Buenos tardes! Hlasime se po dvou dnech ze starobyleho poutnickeho mestecka jmenem Hospital de Orbigo. Medzicasom sa nam podarilo prekonat Leon, velke to mesto. Opat sme sa nechali zlakat a vyuzili sme sluzby mestskej (ci primestskej dopravy) - vcera sme nasadli na primestsky autobus (ovsem kvalita autobusu bola porovnatelna s tymi, ktore u nas premavaju na medzinarodnych linkach) v poslednej dedinke pred Leonom, ktory nas odviezol az do centra. Priamo v centre na Plaza de Santa Maria de Camino maju sestry benediktinky (nie kontemplativne/klauzurovane) velike refugio pre asi 150 putnikov (a vedla toho poriadne luxusny hotylek). Prostredie tam bolo velmi prijemne, vecer mali vo svojom kostoliku eucharistiu so spievanymi vesperami - poctivymi benetiktinskymi (gregorianskymi) - podotykam ze sme tam boli jedini z plneho refugia putnikov. To vsak bolo sposobene asi tym, ze vcera cele mesto oslavovalo sviatok svojho patrona - sv. Froilana (myslim, ze s nasim sv. Florianom nema nic spolocneho - pokial moja spanielcina stacila na kazen, tak bol - minimalne v istej faze svojho zivota mnichom a pustovnikom - a okrem toho vykonal iste mnoho zasluznych cinov, kvoli ktorym si ho obyvatelia Leonu zvolili za svojho patrona...) Fiesta vyzera asi tak, ze cele mesto je na nohach, a to priamo v centre, kde su v ulickach stredoveke trhy a rozsupana slama - ako Kacenka komentovala, este stastie ze nieco take nenapadlo prazskych radnych na staromaku... Tiez sa to prejavuje tym, ze vsetky ostatne obchody su zavrene - a ak clovek nema chut na pecenu klobasu alebo dostatocne tucnu penazenku na obed o niekolkych chodoch, musi tak dve a pol hodiny prehladavat ulicky, nez najde otvoreny nejaky turecky kramek (a ak sa o to navyse pokusa v case siesty, tak to moze rovno vzdat...)
Kupodivu v case siesty nezatvorili katedralu, ktora - hoc dosti ponura - predsa je stale katedralou - na rozdiel od Burgosu, kde je z nej muzeum. Inak cele mesto - teda jeho historicke centrum - posobi velmi dobrym dojmom, rozhodne lepsim nez napr. Burgos (aj ked zaroven nie natolko privetivym ako Pamplona).
Velkym plusom bolo to, ze po sieste otvorili dokonca i turisticke informacne centrum, kde nam oznamili, ze v sobotu od skoreho rana premavaju autobusy na okraj industrialnej casti mesta - do Virgen del Camino (kde mimochodom dnes je nejaka velka slava - tipujem nejku fiestu na pocest La Virgen de Rosario). Urobili sme vsak chybu, ze sme si nevyziadali presny jizdni rad - v nasej naivite sme totiz asi od pol siedmej rano cakali na prvy (skory!) ranny autobus. Siel o 8.00. Cas cakania nam vsak spestrovali ludkovia vracajuci sa (alebo sa o to aspon pokusajuci) z fiesty... Ta totiz trvala celu noc... Ja osobne som sice spal ako zarezany, no Kacenka tvrdi, ze celu noc po uliciach pochodovali hlucky spievajucich, skriekajucich a royne ine zvuky vydavajucich obyvatelov Leonu...
Samotne dnesne putovanie teda zacalo na nase pomery neskoro - startovali sme nieco po stvrt na 9 (cize s dvojhodinovym meskanim oproti nasemu normalu) - preto sme i do ciela prisli az okolo 14h - kedy nam uz zacinalo but dost teplo - vdaka teplemu slniecku, za ktore sme ale aj napriek tomu velmi vdacni.
Dalsia fiesta nas cakala tu - namiesto obvyklej sv. omse o 20.00 (bezny to cas vecernej omse) boli dnes omse dve a popoludni. Babicka na namesti nam povedala, ze maju v meste dvoch neboztikov, tak sme cakali dve zadusne omse. (Na tomto mieste sa musim zmienit o zvoneni umieracikom - ake sme este nikdy a nikde nepoculi... Feldman i Cage by sa mohli schovat...Neskutocne drasajuce... brrr...) Sli sme na omsu v poradi druhu, a nevedeli sme ci je to omsa zadusna ci nejake stretnutie dochodcov (uznavam, ze obe tieto prilezitosti sa co do osadenstva kostola velmi neodlisuju). Az zeleny ornat pana farara nas presvedcil o tom, ze sa o zadusnu omsu nejedna... Podla toho co sa nam podarilo vyrozumiet, slo o zraz klubov dochodcov zo sirokeho okolia - a bolo to prudko ruralne a prudko folklorne... ufff...
Snad teda kazdy uzna, ze po takychto dvoch narocnych dnoch si zasluzime odpocinok... Teda: dopisania...
Přihlásit se k odběru:
Komentáře k příspěvku (Atom)
1 komentář:
Mojí drahí, netrpezlivo čakám každý deň nové správy od vás a srdiečko mi poskočí, keď nájdem nové. Je to fajn, že kilometrov ubúda (a z vás to tiež ubúda, však? :-)). Najradšej by som putovala s vami. Ale asi by to dopadlo tak, že by som došla 2-3 týždne po vás :-). Modlím sa, nech vám Pán pomáha a ochraňuje. A teším, až si vás vybozkávam naživo. Marfa
Okomentovat