Meseta...

Po kratkom case sa opat ozyvame, tentokrat z maleho mestecka Castrojeriz, pod upatim vysokeho kopca so zrucaninami hradu (myslim, ze sa to vola Castrillo de Murcia). Od posledneho prispevku sme sa o hodny kus posunuli - vdaka tomu, ze vcera sme s prispenim mestskej dopravy presli 40 kilometrov (z toho nieco cez 30 po vlastnych...). Samotny Burgos nas neohuril - darmo sa o nom pise ze je to perla gotiky a ktovie co este - je to sedive, ponure, velke a zapachajuce mesto... Samotna goticka katedrala je z velkej casti premenena na muzeum, svojmu povodnemu ucelu sluzia len dve mensie kaplnky... V jednej z nich, ktorej "kraluje" socha sv. Jakuba Maurobijca, prave koncila "ranna" sv. omsa kapituly kanonikov (prekvapenie, ze este takto funguje), po ktorej nasledovali laudy - len pripominam ze bolo asi pol 11... :-)
Inak celemu mestu vladne turisticky ruch, takze sme sa citili skoro ako v Prahe - vsade plno dochodcov zenucich sa transparentom sprievodcu a vsetkofotiacich Azijcov...
Za Burgosom nas cakala tzv. mesteta, ktorou putujeme uz druhy den - je to akasi nahorna plosina - vsade kam sa clovek pozrie len hola placka, sem tam kopa kamenia a pri troche stastia vetrom oslahany strom. (Vetrom oslahani budeme cochvila aj my...) Zaciname pomaly chapat, co znamena mat depresiu z roviny... Vsetko naokolo ma hnedosedivu farbu, nevludnu a clovek stale len ide a vsetko je stale rovnake... I dedinky a mestecka v tejto oblasti - ako napr. dnesny Castrojeriz - vyzeraju podobne nehostinne a prazdno, skoro mrtvo... (Podobny pocit ma clovek i z miesntnych kostolov - hoc su tu v meste asi tri, jeden z nich je premeneny na muzeum, jeden beznadejne zabarikadovany a ten posledny, ktory je sice funkcny, pripomina svojim inventarom - zivym i nezivym - skor skladiste (goticke) nez kostol... Miesto kostolnych mysi v nom vsak lietaju netopiere... Nemozem sa tiez ubranit dojmu, ze raz krajiny oplyvnuje i raz putnickych refugii...
V takychto podmienkach musime sestry sv. Klary, ktore maju svoj konvent kusok za mestom - povazovat za skutocne pustovnkicky...
Inu, je cas ist naberat sily na dalsie kilometre mesety - dufajme ze k svetlejsim (a zelensim a pestrejsim) zajtrajskom... Ultreia!

Uz len 510 km

Tak a sme opat o nieco blizsie... Dnesne putovanie sme ukoncili v malej dedinke Ages, asi 20 km pred Burgosom. Uz vcera sme prekrocili hranice autonomnej oblasti Castillia y Leon, cim sme za sebou nechali La Rioju - kraj preslaveny svojim vinom (a musime povedat, ze je naozaj velmi dobre - vo vsetkych skupenstvach... :-) )
Posledne etapy boli velmi roznorode - pochod z Logrona (cize z miesta, odkial sme sa hlasili naposledy) do Najery bol velmi narocny - ani nie tak terenom, i tych 30km by bolo OK - ale tym, cim sme boli obklopeni - priemyselne zony a dialnice.. Hotovy Mordor... Nastastie dalsie dni boli o nieco prijemnejsie - posledne dva pochody boli vcelku prijemne... Odhliadnuc od obcasnych sokov v podobe vyrastajucich novodobych "mestodedin" - zhluku uniformovanych barakov, v ktorych centre je par bazenov a na okraji golfove ihrisko... Prazdnota...

Strasti cesty nam vsak Pan vynahradzuje inak - v poslednych dnoch predovsetkym velmi prijemnymi refugiami - tie su zo dna na den krajsie a privetivejsie... A mnohymi inymi "vecami" - napr. liturgia u sestier klarisiek: spolu s ich spolocenstvom "za mrezami" a pod...
Zajtra nas caka Burgos - avsak rozhodli sme sa - aj napriek tomu, ze to nie je prilis putnicke - ze sa pokusime skratit si cestu autobusom - nie preto, ze sa nam nechce chodit. Predovsetkym preto, aby sme sa vyhli mestskemu ruchu, hluku a tak podobne... Zmuslom pute asi nie je prejst urcity pocet kilometrov za kazdu cenu - koniec koncov - stredoveki putnici tiey neputovali priemyselnymi zonami... Preto ako putnici tuziaci po tichu a samote nastupime na autobus - ak ho najdeme - a pokusime sa dostat co najskor na druhu stranu tohto velkeho mesta - i za cenu, ze sa budeme musiet vzdat navstevy kartuzy Cartuja de la miraflores, ktora je mimo nasu trasu a dostat sa tam by bolo asi prilis narocne...
Pocasie nas neustale prekvapuje - niektore dni sa prazime na slnku, posledne dva dni je velka zima - dnes sme dokonca absolvovali prvy mraz - prechadzame pohorim Montes de Oca vo vyske okolo 1000 metrov nad morom - a je tu poriadna zima.. Sme vsak vybaveni, jedine co nam chyba su rukavice, tie vsak snad zozenieme v Burgose...
Ludia putujuci spolu s nami su rozni - prekvapivo malo je skutocnych putnikov - v kostole (a to i v nedelu) je nas skutocne len hrstka... Mnoho je tych, ktori chcu jednoducho zazit nieco noveho, ci su jednoducho na vylete... Len par je takych, ktori putuju za konkretnym Cielom...

Navarra za nami...

Buenos tardes!

Po par dnoch sa opat hlasime - tentokrat z mesta Logrono, coz je hlavne mesto provincie La Rioja. Dnes sme teda definitivne opustili oblast Navarry.
Posledne dni cestz boli velmi prijemne, Todopoderoso nam dopriaval asi tie najpriaznivejsie podmienky - po cely cas nasho putovania bola obloha zatiahnuta, povieval jemny vetrik - vycasilo sa vzdy az popoludni. Dnes sme si vsak uz zacali privykat i na skutocne juzanske pocasie - intenzivne slnko a pomerne suchy vzduch. Pochodujeme vsak v podstate len doobeda - i dnesnu takmer 30kilomerovu etapu sme dovrsili uz kratko po poludni. Siestu teda travime poctivo v refugiu, uzivajuc si teplu sprchu a vodorovnu polohu na lozku..
Teren uz nie je tak hornaty, i ked stale sa nejake to stupanie objavi, chybaju nam vsak lesy - putujeme vacsinou uprostred poli a vinic, chladok je nam teda velkou vzacnostou..
Pamiatkami ani inymi artefaktmi doleyitymi pre "turistov" sa nijako nezaoberame, fotoaparat pocas deneho pochodu tiez odpociva v batohu, svetla a obrazu sa mu dostane len obcas odvecer na miestach kde nocujeme.
Kostoly su si velmi podobne, predovsetkym tie mestske su preplnene zlatom oa ozdobami, clovek casto ani netusi svatostanok a chce sa mu ujst... A az pri vstupnych dverach prchajuci najde zastrceneho nadherneho gotickeho Ukrizovaneho v nadzivotnej velkosti... "Opat Ta odstrcili?"...

Spanielsky vidiek ma svoje caro - usadlosti a male mestecka na navrsiach su velmi posobive.. Horsie to je vsak potom s vacsimi mestami - i dnesny prichod do Logrona nas stal mnoho sil - clovek sa zrazu citi byt pohlcovany velkymi a nevludnymi budovami, hlukom a ruchom premavky... O to viac si potom cenime kludneho posedenia niekde v parciku ci v zahrade refugia, ktore si pojdeme uzivat hned po tom, co si zaobstarame "chlieb nas kazdodenny"...

Pyreneje su za nami...

Drahi priatelia, ozyvame sa po stvrtom dni putovania - ozyvame sa bey diakritiky - ma to tu totiz len spanielsku a navuse nie uplne funkcnu klavesnicu... Preto sa vopred ospravedlnujem za preklepy.
Sme v Puente la Reina, malom to mestecku v Navarre, mame za sebou asi necelych 100 kilometrov.
Cesta do Saint Jean Pied de port bola prijemna, najlepsi dojem na nas urobil motoracek z Bayonne do hor - omnoho prijemnejsi nez vychvalovane TGV.

Prvym prekvapenim bolo, ze stale putuje viac ludi nez sme predpokladali - v samotnom SJPP boli standardne refugia plne a tak sme museli nocovat u sukromnika za sukromnicky, ale aj tak este pomerne slusny peniaz.
Prva etapa v utorok nas previedla cey najvyssi bod celej pute - hovori sa o nej, ze je to "krst ohnom" na celej puti - v nasom pripade by vsak bolo vhodnejsie hovorit o krste vodou - cely den sa totiz striedala vsetkoobklopujuca hmla s dazdom. (Hned sme prestali lutovat penayi, ktore sme dali za"chytre" plastenky.) Okrem nepriazniveho pocasia bol narocny i teren, takze nam to obom dalo poriadne zabrat, nasledujucu noc sme spali asi necelych 12 hodin!!!
Nutno vsak dodat, ze to bol asi nakrajsi kraj z celeho Camina - nadherne hory a lesy - chvilami Fangorn, chvilami Lothlorien... :-) Uz teraz sa nam za tymito krasami trochu cnie - krajina je cim dalej tym viac vyprahlejsia... (zato nas vsak zasobuje takymi prijemnostami ako je cerstvo odtrhnute hrozno (vino), ci prave dozrievajuce figy (fiky)....)

Dalsie dni boli zatial prijemne - snazime sa vyrazat vzdy este za tmy, okolo pol 7 (rozvidnieva sa tu az okolo pol 8), dennu trasu cca 25 km tak vacsinou zvladame priblizne do druhej hodiny popoludni - co je velmi prijemne. Po ociste tela a satstva sa potom intenyivne venujeme odpocinku a naberaniu sil... Jednym slovom snazime sa vyrovnane plnit vsetky tri ulohy putnika - kracat, jest a spat..

Kraca sa zatial dobre, nevieme si vznachvalit turisticke palice - je to s nimi neporovnatelne prijemnejsie. Pluzgiere (puchyre) sa nam zatial takmer vyhybaju, iba mne sa v Pamplone pritrafil jeden, ktory vsak chytra naplast do vecera zlikvidovala.

Z nadhernej prirody sme sa teda dostali do menej poetickych casti spanielska - prechadzame cez mesta a mestecka, tie male su prijemne, vacsie - ako napr. Pamplona daju cloveku zabrat.. Znechucuje napriklad i to, ze do katedraly sa da vstupovat iba ako do muzea.. Este ze su okolo i ine prijemnejsie kostoliky - napr. sv. Saturnin.. :-)
Ludia su prijemni, mnohi nas zdravia a pustaju sa s nami do reci, pricom im vobec nevadi, ze im ani slovo nerozumieme..

Zatial tolko, pri dalsej prilezitosti sa opat ozveme - dufam, ze to uz budeme opat o nejakych par desiatok kilometrov dalej...
Dakujeme za modlitby, v tychto dnoch pamatame zvlast na tych co maju narodeniny (stepan, veronika, Tereza) a na tych co sa pripravuju na svatbu alebo oslavuju jej vyrocie..

Buen viaje!

Už len pár hodín...

Hlásime, že sa nám podarilo zabaliť všetky potrebné veci a sme pripravení vyraziť! Bolo to síce trochu komplikované tým, že do lietadla nie je možné podať batoh s matierálom pripevneným na ňom, takže som turistické palice musel zabaliť dovnútra batohu, čo si vyžiadalo značný časť priestoru, avšak všetko napokon dobre dopadlo.
Dúfame, že podobné konštatovanie bude na mieste aj zajtra - že totiž dobre dopadne let do Paríža i cesta vlakom.. K tomu by nám malo dopomôcť i "pútnické požehnanie", pre ktoré sme "putovali" včera do Roudnice a príhovory našich svätých patrónov.

Zatiaľ teda dobrú noc a "buen camino"!


(Pripájam text pútnického požehnania - ako inak - španielsky.)

Před startem...

Za několik dnů, v pondělí 17. září, vyrazíme na cestu ke hrobu svatého apoštola Jakuba do španělského Santiago de Compostela. Samotnou pouť však začneme až v úterý, ve francouzském městečku Saint Jean Pied de Port na úpatí Pyrenejí. Čeká nás asi 33 dní (a asi 780 kilometrů) pěšího putování po nejznámejší a asi nejstarší Svatojakubské cestě - Camino Frances.

Na tomto blogu se budeme snažit průběžně publikovat naše dojmy, zážitky a postřehy, aby ste tak i vy, naši přátelé, mohli sledovat, jak pokračuje naše putování a také spolu s námi tuto naši "velkou cestu" prožívat. Nevíme, jak často se nám podaří dostat se k internetu, proto neslibujeme nijakou pravidelnost příspěvků.

Budeme na vás na všechny pamatovat v našich modlitbách a poutnických strádáních, a budeme také vděčni za všechny vaše modlitby.

Ultreia!