Po kratkom case sa opat ozyvame, tentokrat z maleho mestecka Castrojeriz, pod upatim vysokeho kopca so zrucaninami hradu (myslim, ze sa to vola Castrillo de Murcia). Od posledneho prispevku sme sa o hodny kus posunuli - vdaka tomu, ze vcera sme s prispenim mestskej dopravy presli 40 kilometrov (z toho nieco cez 30 po vlastnych...). Samotny Burgos nas neohuril - darmo sa o nom pise ze je to perla gotiky a ktovie co este - je to sedive, ponure, velke a zapachajuce mesto... Samotna goticka katedrala je z velkej casti premenena na muzeum, svojmu povodnemu ucelu sluzia len dve mensie kaplnky... V jednej z nich, ktorej "kraluje" socha sv. Jakuba Maurobijca, prave koncila "ranna" sv. omsa kapituly kanonikov (prekvapenie, ze este takto funguje), po ktorej nasledovali laudy - len pripominam ze bolo asi pol 11... :-)
Inak celemu mestu vladne turisticky ruch, takze sme sa citili skoro ako v Prahe - vsade plno dochodcov zenucich sa transparentom sprievodcu a vsetkofotiacich Azijcov...
Za Burgosom nas cakala tzv. mesteta, ktorou putujeme uz druhy den - je to akasi nahorna plosina - vsade kam sa clovek pozrie len hola placka, sem tam kopa kamenia a pri troche stastia vetrom oslahany strom. (Vetrom oslahani budeme cochvila aj my...) Zaciname pomaly chapat, co znamena mat depresiu z roviny... Vsetko naokolo ma hnedosedivu farbu, nevludnu a clovek stale len ide a vsetko je stale rovnake... I dedinky a mestecka v tejto oblasti - ako napr. dnesny Castrojeriz - vyzeraju podobne nehostinne a prazdno, skoro mrtvo... (Podobny pocit ma clovek i z miesntnych kostolov - hoc su tu v meste asi tri, jeden z nich je premeneny na muzeum, jeden beznadejne zabarikadovany a ten posledny, ktory je sice funkcny, pripomina svojim inventarom - zivym i nezivym - skor skladiste (goticke) nez kostol... Miesto kostolnych mysi v nom vsak lietaju netopiere... Nemozem sa tiez ubranit dojmu, ze raz krajiny oplyvnuje i raz putnickych refugii...
V takychto podmienkach musime sestry sv. Klary, ktore maju svoj konvent kusok za mestom - povazovat za skutocne pustovnkicky...
Inu, je cas ist naberat sily na dalsie kilometre mesety - dufajme ze k svetlejsim (a zelensim a pestrejsim) zajtrajskom... Ultreia!
Přihlásit se k odběru:
Komentáře k příspěvku (Atom)
2 komentáře:
Neztrácejte naději. Doufejte v zeleň Galície, přátele!
Drahí moji, ja sa teším a som vďačná Pánovi, že ste OK, že vládzete, aj keď je to niekedy náročné. A teším sa i z toho, že dnes je už 16. deň vášho putovania, teda prehupli ste sa do druhej polovice. Modlím sa, nech vám Pán naďalej pomáha a ochraňuje. Nech vás sprevádza Ružencová Matička, na ktorú pamätajte aj vy. Pozdravuje O. Bozkávam oboch.
Okomentovat